rebel

Bratislava, sobota večer, príjemné počasie, s manželkou sme si vyrazili do mesta. Voľba padla na kabaret. „V kabarete som už dávno nebol, zabavím sa“ hovorím si cestou do mesta. To, čo som v sobotu zažil bolo na míle ďaleko od zábavy.

Ako poctivý návštevník, prišiel som o 21:00. Začiatok predstavenia naplánovaný na 21:30, ale čaká sa na posledného hosťa asi do 22:00. Prečo nie, všetci ostatní radi počkáme aj do polnoci. Veď musíme niečo piť…

Tu bol druhý šok. Neskutočne predražené drinky. Začal som podozrievať usporiadateľov, že to naťahovanie času je kvôli tomu, aby si návštevníci kupovali drinky. Ale vtedy som ešte tú myšlienku zahnal…

Šou sa začína

Okolo 22:00 sa to začalo. Tak, ako má kabaret začať. Prišiel chalan s bielou tvárou, 2 tanečnice a zaspievali úvodnú pieseň. Na konci sa dámy na pár sekúnd odhalili a zrazu TMA. Celé javisko sa zhaslo a odkiaľsi prišla informácia, že vyrazilo jednu fázu. Na javisku sa nesvietilo, na stoloch sme mali LED svetlá na baterku aby sme si videli do pohárov (teda, aby sme videli, že je čas objednať ďalší drink), ale pri bare bolo svetlo. To bola iná fáza….

Do deja vstúpila uvádzačka a snažila sa nejako komunikovať. Prezradila nám, že je alkoholička, že bola na liečení a že pred tým predávala lístky v kine. Niektorých divákov to pomaly prestávalo baviť a „samozrejme“ odchádzali do baru…

Takto to trvalo viac ako pol hodiny, do diskusie sa zapájali aj diváci…

Rozuzlenie

Nakoniec sa zaplo svetlo, vystúpila šéfka kabaretu a povedala nám, že to bol vlastne expetiment. Žiadna elektrina nevypadla, proste divákov nechali len tak. Vystúpenie uvádzačky bolo vlastne „stand-up“, ale podľa mňa asi najtrápnejšie stand-up aké som videl (teda to som si myslel v tom okamihu, netušil som čo sa bude diať ďalej). A bola zas dlhá prestávka (aby si všetci stačili nakúpiť ďalšie predražené drinky).

Pokračovanie

Všetko mohlo byť v poriadku. Povedal som si „dostali ste ma“. Ale nevadí, poďme sa baviť. Po prestávke zas jedno vystúpenie speváka a dvoch tanečníc. Vlastne ani neviem, čo sa spievalo, len si pamätám, že dievčatá mali masku Kaliňáka a Fica. Absolutne mimo kontext…. Tanečníčky odišli a zrazu sa na javisku objavil chalan a začal svoj monológ. Pozeral si nezaplatené účty v peňaženke a splietal niečo o nejakej žene a potom asi milenke. No ťažké to bolo. Tomu monológu môže snáď konkurovať iba Kráľ Lear. Hostia radšej odchádzali do baru (možno aj domov). Ja som zostal dúfajúc že nakoniec snáď bude aj niečo, na čo budem príjemne spomínať. Nič. Koniec.

Záver

Keď som sa okolo polnoci dostal na ulicu, tak som sa musel uštipnúť, či to nebol snáď iba sen. Zaplatil som dokopy nejakých 80€ za traumu ktorá ma dodnes sprevádza. Že vraj majú aj lepšie predstavenia niekto utrúsil po vyjdení na ulicu. No ja sa „určite nepôjdem o tom presvedčiť“ aby som sa nestal zas obeťou nejakého sociálneho pokusu. Asi by im mal niekto povedať, že do kabaretu chodia ľudia aby sa bavili a nie aby si zaplatili za pokazenie večera…