Kde bolo, tam bolo… Bola raz jedna Informatizácia, ktorá mala obrovský batoh peňazí. A rozdávala ich, ale nie chudobným a spravodlivým, ale bohatým kamarátom..
Pracoval som určité obdobie na Ministerstve financií (musím podotknúť, že za predchádzajúcej vlády). Ak si odmyslím nezmyselnú byrokraciu, ktorú som musel ako zamestnanec vykonávať, tak som mal na starosti manažment dokumentu Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy. (Ideálna práca, pretože som projektovým manažérom metodológie projektového manažmentu PRINCE2 a som takisto školiteľom akreditovaného kurzu PRINCE2 na úrovni Foundation).
Tu sa začína moja rozprávka. Všetci sme sa rozplývali nad tým, ako nám Informatizácia zmení život… Presťahujete sa, a všetky úrady automaticky zmenia vašu adresu, vydáte sa a vaše nové meno sa dostane do všetkých dokumentov,… sociálne dávky, zdravotné poistenie, dane…všetko vybavíte pohodlne pri sledovaní zaujímavej relácie v televízii.
Zobuď sa! – uvedomil som si. Veď tá rozprávka bola úplne iná! Balík asi jednej miliardy EURO rozdeľovalo Ministerstvo Financií a úrad vlády podľa mne neznámeho kľúča…Asi ako v rozprávke Kocúr v čižmách – Daniel, Daniel,..Leimon, Leimon,…Daniel, Daniel,…Leimon, Leimon a keď už to bolo veľmi okaté, dostal niklák aj Piere…
Čo sa odvtedy udialo? V prvom rade sa zastavila väčšina nezmyselných projektov. Verím, že zodpovední pracovníci po svojich predchodcov poupratovali, ale neviem o tom, že by niekto predložil účet. Suma, ktorá sa premrhala by sa musela vrátiť späť do EÚ a tak radšej všetci diskrétne mlčia.
Zdá sa, že sa pohli ľady. Pracovníci zodpovední za informatizáciu usporiadali hodinu otázok a odpovedí. Veľa správ som o tomto stretnutí nenašiel. Našiel by sa prosím niekto, kto prerozpráva novú rozprávku Ministerstva financií, o ktorej sa hovorieva na utorkových otvorených stretnutiach? Tu sú detaily.