Čo som vedel o Kube? Že tam bol diktátor, že Fidel Kastro sa ho pokúsil zvrhnúť, že ho chytili a zavreli, že ho pustili na amnestiu, že sa znova pokúsil zvrhnúť diktátora a druhý krát sa mu to už podarilo a že tam vládne dodnes. (Dnes to už nie je Fidel, ale jeho brat Raul, Fidel bohužiaľ niekoľko týždňov pred mojou cestou na Kubu zomrel, ale o tom neskôr). Na Kubu sme nešli so žiadnou cestovnou kanceláriou a netrávili sme celý pobyt niekde v turistickom rezorte , ale pekne po svojej „osi“, aby sme videli trochu aj tú odvrátenú stranu Kuby.
Naša prvá cesta viedla do Havany (hoci lietadlo pristálo vo Varadere..). Aby sme boli bližšie k histórii, ubytovali sme sa v súkromnom byte (Casa particular) v starej Havane.
O Kube sme si toho dosť prečítali vopred na Internete a tak nás nezaskočilo veľké množstvo amerických limuzín z 50-tych a 60-tych rokov. V dôsledku embarga, ktoré uvalili na Kubu USA sa nemohli dovážať žiadne autá s výnimkou tých „sovietskych“, takže tam behá ohromné množstvo Lád a Moskvičov. Kubánci sú zruční opravári a dokážu tieto autá udržiavať aj napriek tomu, že sa už desiatky rokov nevyrábajú a originálne náhradné diely nie sú k dispozícii.
V komunizme som prežil veľkú časť života a tak si veľa toho ešte pamätám, ale to je len slabý odvar toho, čo je dnes na Kube. Je tam obrovský sociálny kontrast. Na jednej strane je väčšina národa, ktorý majú priemerný plat 13 EURO mesačne, na druhej strane sú deti podnikateľov, ktorých oblečenie, mobil a iné doplnky stáli možno 200 EURO. Na predmestiach miest a dedinách sa ľudia vozia na bričkách ťahaných koňmi alebo volmi, v mestách sa vozia na vyblýskaných moderných autách. O kubánskych kontrastoch budem písať v niektorom zo svojich článkov, ale teraz sa idem venovať Havane. Stará Havana bola pred 50 rokmi nádherné a živé mesto, dnes je to jedna obrovská zrúcanina.
Prečo sa to stalo? Keď Fidel vyhnal (alebo sa iným spôsobom zbavil pôvodných obyvateľov), pridelil tieto domy rodinám revolucionárov a inej chudobe. Ale zabudol pritom na jednu vec. Ak dal ľuďom zarobiť 13 EURO mesačne, títo si nemohli dovoliť investovať do obnovy a nádherné budovy začali chátrať a chátrať a chátrať a padať…..
A tu je výsledok..
Ak chcete ešte vidieť starú Havanu, poponáhľajte sa. Denne tam padajú domy ľuďom na hlavu. Podpery, ktoré kedysi istili balkóny potrebujú podpery. Všetky krása koloniálnej výstavby sa stráca v ruinách. Pre obyvateľov je to súčasť života a spokojne žijú v susedstve padnutých domov. A zbohatlíci si vedľa stavajú nové domy, ktoré iba veľmi zďaleka pripomínajú pôvodnú architektúru.
Často-krát bolo vidieť padnutú prednú časť domu a v zadnej časti veselo žili ľudia. Ak náhodou padlo schodisko, nahradili ho rebríkom..
Niekedy je až neuveriteľné v akých zrúcaninách ešte vidieť pohyb. Ako turista som mal problém prejsť vôbec popri stavbe, kde sa z okna kľudne pozerala staršia Kubánka.
Prádlo na sušiakoch je typickým znakom, že tam niekto býva..
Nie je problém z výťahu urobiť garsónku..
O mojich postrehoch z Kuby budem ešte písať v budúcich článkoch. Neberte to prosím ako cestopis, ale skôr o kruté zrkadlo komunizmu v krajine, kde dnes znamená pred 50 rokmi….
