rebel

V projektovom riadení sa často opakuje slovo agilné metódy, agilný spôsob riadenia. Slovo „agilita“ sa nachádza aj v ostatných komerčných oblastiach. Čo to vlastne je? Konkrétna definícia sa veľmi ťažko hľadá, preto pridám vlastné vysvetlenie.

V prvom rade vychádzam z manifestu Agilného riadenia projektov:

1. Jednotlivci a interakcie medzi nimi sú dôležitejší ako  procesy a nástroje

2. Fungujúci softvér (výsledok projektu) je dôležitejší ako podrobná dokumentácia

3. Spolupráca so zákazníkom je dôležitejšia ako rokovania o zmluve

4. Reagovanie na zmeny je dôležitejšie ako striktné sledovanie plánu

Nebudem tu detailne rozoberať, čo znamenajú tieto tvrdenia, ale v podstate ide o to, že je dôležité, aby pri tvorbe akéhokoľvek produktu úzko spolupracovali dodávateľ aj používateľ, aby sa sústredili na dodanie produktu s čo najvyšším prínosom pre zákazníka a zároveň, aby sa pri tvorbe produktu pružne reagovalo na zmeny či už v zadaní, ale aj v externých podmienkach. Agilné metódy sa uplatňujú hlavne v prostredí vzájomnej dôvery zákazníka a dodávateľa.

Ako príklad by som uviedol vývoj mobilných telefónov. Zo skúseností vieme, že životnosť telefónu na trhu je zhruba 1 rok. Keď sa obzrieme nazad, tak napríklad Samsung and iPhone prinášajú každý rok nový model. Viete si predstaviť klasickú situáciu napríklad z našej štátnej správy, že pol roka sa pripravuje špecifikácia, pol roka sa obstaráva a potom sa 2 roky vyvíja a nasadzuje nový systém. Ako by vyzeral nový mobil, keby sa jeho špecifikácia definovala pred tromi rokmi a potom sa to všetky zmrazí nemenným kontraktom? (V mnohých prípadoch verejného obstarávania je totiž takmer nemožné realizovať akékoľvek zmeny v špecifikácii). Potom sa často stáva, že takto postavený projekt je vopred odsúdený k neúspechu (hoci veľa projektov sa oficiálne deklaruje ako úspešné).

Už zo samotnej podstaty agility vyplýva potreba úzkej spolupráce dodávateľov a odberateľov, čo je v mnohých oblastiach veľmi ťažké dosiahnuť a preto sa naďalej uplatňujú klasické metódy riadenia s pevným plánom a striktným kontraktom.

Jedným z princípov agilného riadenia je „Just In Time“, ktorý znamená dodanie tovaru do procesu výroby práve vtedy, ke´d ho potrebujem, čo podstatne eliminuje náklady na skladovanie. Zavedením takéhoto spôsobu riadenia sa Toyota stala svetovým lídrom pri výrobe osobných áut. Avšak agilné metódy sa najviac používajú prí riadení projektov z oblasti IT, kde je pokrok v technológiách najrýchlejší a akékoľvek „zmrazenie vývoja kontraktom“ môže viezť k neúmernému plytvaniu zdrojmi.

Medzi najznámejšie systémy Agilného riadenia patrí SCRUM. Scrum vychádza z termínu na rugby, ktorý charakterizuje chaotický, ale pritom organizovaný pohyb po ihrisku. Podobné slovo v slovenčine je „skrumáž“. SCRUM je Framework, teda iba akýsi rámec. Nepoužíva plán projektu ani nepredpisuje žiadne dokumenty, ktoré by sa mali vypĺňať a nechávať schvaľovať. Keď školím Scrum, tak to porovnávam so situáciou na sídlisku. Všetky tie pekné vyasfaltované chodníky sú „Klasické metódy riadenia“ a tie vyšliapané cestičky, kade ľudia v skutočnosti chodia, je Scrum. Čiže slovo agilný možno nie je úplne presne preložené slovom „živelný“, ale je to niečo, čo je rozhodne bližšie k ľudskej povahe.